Na dobrej vlne – I.

V našom pletaco-háčkovacom slangu často hovoríme: Akú vlnu si si vybrala? Z akej vlny bude ten pulóver? Už si si kúpila vlnu?

Samozrejme že hovoríme o priadzi, ktorú chceme použiť  pre náš konkrétny projekt. Keďže na trhu je obrovské množstvo priadzí, ktoré máme na výber, je dobré mať aspoň základný prehľad o ponúkaných priadzach a ich vlastnostiach, aby sme si vedeli správne vybrať.

Podľa pôvodu priadze poznáme

• priadze živočísneho pôvodu
• priadze rastlinného pôvodu
• umelé vlákna

V prvej časti tejto série článkov si vezmeme na mušku priadze živočísneho pôvodu, ktorým dominuje …

Vlna

Vlna zo zvierat (oviec, kôz, králikov atď) sa v histórii ako prvá začala používať na spriadanie nití a priadzí a používať pri pletení.  To je asi dôvod prečo pojem priadza často nahrádzame slovom vlna. O histórii pletenia a háčkovania  som písala v jednom z mojich predchádzajúcich článkov na blogu, môžete si ho prečítať TU.

Vlna je vlastne ostrihaná srsť zvieraťa určitým spôsobom spracovaná a spriadaná do tenkej šnúrky – priadze. Určite sa pamätáte na rozprávku o Zlatej priadke, ktorá na kolovrátku spriadala zlatú niť. Týmto spôsobom sa oddávana  vyrábali či už  tenké nite na šitie, alebo hrubšie priadze. Dnes máme k dispozícii veľkokapacitné výrobné technológie takže si kupujeme rovno hotovú vlnu priamo v galantérii v kamennom obchode alebo e-shope.

Vlna je najbežnejšia a najviac používaná priadza, pretože má celý rad vynikajúcich vlastností. Základnou vlastnosťou každého druhu vlny je jej hrejivosť.

Nie nadarmo ju majú ovečky, králiky, či kozičky na sebe. Slúži na termoreguláciu – v zime hreje a v lete odvádza teplo. Udržiava nás v suchu – dokáže do seba nasať vlhkosť až do objemu 30 % váhy  a pritom stále máme  pocit sucha. Vlhkosť sa z vlnených výrobkov rýchlo odparuje.

Je antibakteriálna – dobre absorbuje pot a nezapácha. Pri opakovanom častom nosení stačí výrobok z vlny iba poriadne vyvetrať a dá sa znova použiť. Je pružná, odolná, trvanlivá (vydrží aj časté prania)  a okrem toho aj bezpečná. Vlna je samozápalná až pri teplote okolo 560 stupňov Celzia.

Naša stará dobrá klasika je ovčia vlna. Je vyrábaná z ovčieho rúna. Je elastická, príjemná na dotyk a trvanlivá.  Neznáša však vysoké teploty prania – zráža sa a nosením sa zvykne sa plstiť, po našom žmolkuje. Rôzne plemená oviec poskytujú vlny, rôznej hrúbky či pevnosti – od najjemnejšej jahňacej vlny až po veľmi hrubé (napr. Valaška, Merino ap.).

Merino

Pochádza zo špeciálneho plemena oviec  zo Španielska. Má veľmi jemné vlákno a je príjemná pri kontakte s ľudskou kožou, preto sa využíva najmä na výrobky, ktoré sa nosia priamo na tele a samozrejme pre deti. Na trhu je veľmi žiadaná.

Alpaka

Vlna z alpaky je až 7x hrejivejšia ako klasická vlna. Asi preto, že jej nositeľka lama  Vicugna Pacos, predtým ako bola domestikovaná, žila vo vysokých nadmorských výškach pohoria Andy v Južnej Amerike. Keďže jej vlna neobsahuje lanolín, môžu ju nosiť aj ľudia alergickí na ovčiu vlnu. Ľahko sa udržiava, neplstí sa a nezráža. Je vynikajúca pre akékoľvek zimné modely. Poznáme dva druhy alpaky: Huacaya – robustnejšia s kratšími vláknami a Suri – má dlhšie, jemnejšie vlákna.

Vlny z ťavej a jačej srsti

boli donedávna v našich končinách dosť výnimočné, ale už sa čoraz častejšie objavujú aj na našom trhu. Ich srsť má veľkú výhrevnosť.  Majú podobnú štruktúru ako klasická ovčia vlna ale sú oveľa teplejšie. U jakov je to jasné, tie žijú v Himalájach, ale prečo tu hovoríme o ťavej vlne? Veď ťavy predsa žijú na púštiach, kde sú veľmi vysoké teploty .  Nuž ide práve o vyššie spomínanú termoreguláciu. Ťava síce cez deň znáša až 40 a viac stupňové teploty, avšak počas noci teploty v púšti klesajú pod nulu. Srsť ju chráni pre takýmito výraznými výkyvmi a tieto jej vynikajúce vlastnosti môžeme využiť aj pre seba.

Angora

sa získava zo srste králikov a kôz. Angorské králiky sú chlpaté a hebučké. Priadza z nich je veľmi jemná, dokonca jemnejšia ako kašmír a je vynikajúca pre reumatikov. Má krátky vlas a preto nie je veľmi pevná, takisto sa pri nosení žmolkuje. V 60. rokoch minulého storočia bolo Československo špičkou v produkcii angorskej vlny. Dnes sa tomuto chovu ľudia venujú už iba ako koníčku, čo osobne považujem za veľkú škodu. Z angorskej vlny som si uplietla svetrík koncom 80. rokov minulého storočia. Volala sa Nike. Nepamätám sa presne, či šlo o 100% angorskú vlnu alebo zmes s podielom angory, ale môžem Vám povedať, že príjemnejšiu vlnu som v rukách odvtedy nedržala.

V súčasnosti sa angora väčšinou kombinuje s inými vláknami, aby bola pevnejšia a aj cenovo dostupnejšia. Ak však zapátrate, určite nájdete aj 100% angorskú vlnu. Odporúčam, pletenie z nej je naozaj zážitok. Na háčkovanie by som ju asi nepoužila práve pre tú jej jemnosť, ktorú si omnoho viac vychutnáte pri pletených veciach.

Mohér

A čo angorská koza? Z jej vlny  získavame mohér (mohair). Je to luxusné vlákno so žiarivým vlasom, ktoré je hebké, mäkké a prirodzene vlnité,  takže sa používa aj pri výrobe vlasov pre bábiky. Typickým znakom mohéru je, že ide o relatívne tenkú priadzu, s dlhým vlasom. Pletie sa preto na väčších ihliciach a vlas vypĺňa priestor jednotlivých očiek, čo je veľmi efektné. Aj z mohéru som v minulosti plietla niekoľko pulóvrikov a svetrov na slávnostnejšie príležitosti, a môžem potvrdiť, že pôsobili naozaj luxusne.  

Kašmír

Ďalšia kozička, ktorá nám dáva super vlnu je koza kašmírska, zo srsti ktorej získavame kašmír. Vlákno kašmíru patri medzi najjemenšie a najdrahšie vlnené vlákna. Rovnako ako iné vlny, aj kašmír je jemný, pružný a mäkký. Vďaka svojej stavbe je ľahký a oveľa lepšie izolujúci ako merino a odolnejšie ako angora. Vzhľadom na svoju vysokú cenu sa často mieša s vlnou alebo hodvábom. Pri kašmírovom vlákne často narážame na slovo pašmína. Pašmína je indický názov pre kašmír. V iných krajinách je to skôr marketingový termín, lebo slovom pašmína sa neoznačuje žiadny druh vlákna. Najčastejšie sa pojem pašmína používa na označenie luxusných kašmírových šálov.

Hodváb

je jediným vláknom, ktorý sa nezískava zo srsti zvierat. Je to vlastne vlákno zo zámotku (kokonu) domestikovej priadky morušovej.  Hodváb sa získava rozvinutím tohto kokonu. Je to luxusný materiál a využíva sa už viac ako 5 tisíc rokov najmä vďaka svojej odolnosti, poddajnosti a prispôsobivosti rôznym teplotám. Hodvábne vlákno sa veľmi jednoucho farbí a získané farby sú jasné a sýte. Hodváb sa v pletacích priadzach  používa aj samostatne, ale častejšie sa spriada s rôznymi vlnami (kašmír, angora, mohér, alpaka), čo je obojstranne výhodné, pretože chúlostivý hodváb sa ťažšie udržiava, ale na druhej strane má nádherný lesk a mimoriadnu pevnosť.

Verím, že Vám tento článok pomohol zorientovať sa medzi vlnami a na „dobrej vlne“ budeme pokračovať aj v ďalšom dieli, kde sa pozrieme bližšie na priadze rastlinného pôvodu