Trocha z histórie pletenia a háčkovania

Pletenie a háčkovanie je súčasťou ľudských aktivít už pomerne dlhú dobu. Nie je to módna vychytávka 21. storočia, skutočne veľmi stará ľudská činnosť. Myslím, že už v dobe, keď si ľudia domestifikovali ovce, začali ich pásť a využívať na obživu, naučili sa aj zužitkovať ich srsť a kožu,  možno hľadať prvopočiatky pletenia.

Ako to bolo s pletením?

Podľa niektorých zdrojov pletenie vzniklo asi pre 3000 rokmi. Mnohí si pomyslia, že to bolo kvôli potrebe teplého oblečenia pre obyvateľov severu. Napodiv, toto umenie nevzniklo v chladnej a zasneženej Arktíde, ale paradoxne v horúcej Afrike, niekde na severe kontinentu. Prvé primitívne háky používali už starí beduínski nomádi. Vytvárali šatky, či peleríny pomocou ktorých chránili pokožku pred páliacim slnkom a horúcim pieskom

Najstaršie pletené výrobky sú ponožky nájdené v koptských hrobkách a pochádzajú zo 4-5. storočia, najstaršie pletené predmety Nového sveta sa našli v Peru a sú približne z 3. storočia n.l. Vysoká kvalita spracovania vecí z koptských hrobov naznačuje, že technika pletenia bola známa už oveľa skôr. V roku 1867 Wiliam Felkin vyslovil hypotézu, že pletenie bolo známe už v trójskej vojne.

V Škandinávii za vikingských čias sa praktizovalo pletenie pomocou drevenej alebo kostenej ihly – časovo náročnejšia forma vytvárania pleteniny ako háčkovanie alebo pletenie. Archeologické nálezy fragmentov vecí vyrobených touto technikou z Anglicka (Coppergate), Fínska (Kokomaki), Nemecka (Mammen), Nórska (Oslo), Ruska (Novgorod) pochádzajú z X-XI storočia.

V strednej a južnej Európe sa umenie pletenia oživilo v 13. storočí. V hrobkách kniežat rodiny de la Cerda v opátstve Santa Maria la Real de Las Hulgas boli objavené rukavice a obliečky na vankúše pletené z hodvábnych nití. Prvé komerčné pletacie cechy sa objavujú v západnej Európe na začiatku 15. storočia (Trounai v roku 1429, Barcelona v roku 1496). Cech svätého Fiacre bol založený v Paríži v roku 1527, ale archívy uvádzajú organizáciu (nie nevyhnutne cech) pletiarok už v roku 1268.

Na Slovensku to bolo takto…

Aj na Slovensku má pletenie dlhú tradíciu. Pletením sa zhotovali v najväčšej miere odevné textílie a pletená obuv, dekoratívny interiérový textil a čipky. Na dedinách sa plietli ihlicami pančuchy, papuče a dokonca aj kapce, ktoré mali podošvu podšitú súknom alebo kožou. Pletenie týchto dvoch druhov textílií trvalo približe do 60. rokov 20. storočia.

Takto vyzerá pletený kapec

K slávnostnému a sviatočnému odevu mužov a žiev patrili od začiatku 20. sotočia aj jedno alebo viacfarebné pletené zápästky, ktoré slúžili na stiahnutie širokých rukávov košele. Niekde sa dokonca plietli aj zástery a čepce (stredné a východné Slovensko).No a samozrejme aj pletené prstové a palcové rukavice boli v zimnom neoddeliteľnou súčasťou oblečenia Slovákov.  Od polovice 20. storočia sa v mestskom aj dedinskom prostredí rozširovalo pletenie svetrov a viest.

Takto napríklad vyzerali mužské zápästky z Nižných Repášov (okr. Levoča)

Mnohých prekvapí, že pôvodne pletenie vlastne nebolo doménou žien. Plietli väčšinou muži, a ženy mohli iba spriadať vlnu. Od polovice 18. storočia prešlo pletenie, podobne ako mnoho mužských povolaní do rúk žien, ktoré sú v tomto remesle také úspešné, že pletenie začali považovať výlučne za ženské zamstnanie.

Vidieť dnes muža s ihlicami v rukách je skutočnou vzácnosťou, ale je to nesmierne sexi. Nemyslíte?

A čo hovorí história o háčkovaní?

Háčkovanie je podstatne mladšie ako pletenie. Zatiaľ čo o pletení na území Európy máme dôkazy cca z 11. storočia, háčkovanie sa na tomto území začalo rozširovať až niekedy v 16. storočí. V stredoveku bolo háčkovanie často označované ako práca mníšok, pretože sa ňou zaoberali v ženských rehoľných spoločenstvách.

Najstarší datovaný odkaz v angličtine na odevy vyrobené z látky vyrobenej slučkovaním priadze s háčikom – pastierske pletenie – je v knihe Spomienky dámy z Vysočiny od Elizabeth Grantovej (1797 – 1830). Samotný zápis v časopise je datovaný rokom 1812, ale vo svojej následne publikovanej podobe bol zaznamenaný až niekedy medzi rokmi 1845 a 1867 a skutočný dátum vydania bol prvýkrát v roku 1898.

Azda najznámejšou technikou háčkovania je írska háčkovaná čipka. Jej dizajn vychádza z flámskej ihlovej čipky zo 17. storočia.

V 19. storočí, keď Írsko čelilo veľkému írskemu hladomoru (1845 – 1849), bolo zavedené háčkované čipkovanie ako forma zmiernenia hladomoru. Výroba háčkovaných čipiek bola alternatívnym spôsobom zarábania peňazí pre chudobných írskych robotníkov.  Muži, ženy a deti háčkovali a vyrábali výrobky na pomoc pri zmierňovaní hladomoru Boli založené školy na výučbu háčkovania. Učitelia boli vyškolení a vyslaní do celého Írska, aby vyučovali toto remeslo. Mademoiselle Riego de la Branchardiere sa všeobecne pripisuje vynálezu írskeho háčkovania, ktorá vydala prvú knihu vzorov v roku 1846. Írska čipka sa stala populárnou v Európe a Amerike a vyrábala sa vo veľkom množstve až do prvej svetovej vojny. Smelo môžeme povedať, že írska čipka je vysokou školou háčkovania.

Aj na Slovensku sa háčkuje už od dávna

Aj na Slovensku sa háčkovanie začalo rozširovať až v 19. storočí. Koncom tohto storočia už bolo na našom území známe háčkovanie írskej čipky. Na Gemeri vznikol variant írskej čipky, označovaný ako štítnická čipka, podľa mestečka Štítnik. Výrobky vytvorené touto technikou mali odbyt aj v kruhoch uhorskej aristokracie.

Háčkovanie papúč (okolie Modrého Kameňa) a rukavíc (okolie Medzilaboriec) z vlny bolo prácou mužov. Približne koncom 19. storočia sa háčkovaniu začínajú venovať aj ženy na dedinách, a to predovšetkým vplyvom školského vyučovania. Rozšírenie háčkovania podnietili aj továrne vyrábajúce bavlnenú priadzu na háčkovanie, ktoré v snahe zvýšiť jej odbyt túto techniku pletenia propagovali. Do dedín sa háčkovanie dostávalo aj z miest, cez osoby, ktoré tam pracovali (napr. slúžky) alebo ktoré prichádzali do dedín. Tak sa háčkovanie (a sieťovanie) rozšírilo napr. v Gerlachove asi roku 1880 prostredníctvom manželky majiteľa tehelne.

Hoci háčkovanie zaznamenalo v 20. storočí pokles popularity, začiatkom 21. storočia došlo k oživeniu záujmu o ručné práce. Momentálne zažívame v tejto oblasti obrovský boom. Vyrábajú sú háčkované prikrývky, obrusy, prestierania, kabelky, nádoby, hračky a samozrejme aj vrchné ošatenie a plavky.

Informácie, uvedené v článku, som získala z internetu, zo stránok Wikipédie a ÚĽUV